Tretí pár (Simon Okumura & Neji Kurosan)

„Máš to na šitie. Zoberiem ťa do ordinácie. Simon? Nebude problém ak ho odvediem?“ spýtal sa ma Shunsuke.

„To sa nemusíš ani pýtať. Len sa nám o neho postaraj prosím,“ rýchlo som odpovedal a šiel som sa prezliecť do pracovného. Na bare ma čakal trasúci sa zajačik.

„Nech sa páči. To je na upokojenie. Na účet podniku,“ a položil som pred neho ďalší pohár s vodkou. Dvojitou.

„Vďaka,“ na ex to do seba hodil. Prekvapene som na neho pozeral a nalieval mu ďalší. S ním to skončilo tak isto. Zaujímalo by ma, ako dlho to vydrží. Je mladučký. Môže mať tak 18-20 rokov. Čo pre chlapa v 32 rokoch je riadna výzva. Zvládol ešte štyri dvojité vodky a už sa smial a váľal po bare. Krásny pohľad. Hnedé vlasy mu padali do očí a s ťažkosťou si ich vždy upravil, aby sa do piatich sekúnd vrátili naspäť do očí. Táák rozkošný. Upravil som mu neposedné vlasy pre zmenu ja. Pozrel sa na mňa. S takým niečím by sa dobre hralo. Je síce troška vychudnutý, ale aj o to sa dá pekne postarať. Usmial sa. Tak zvodne. Prešiel si jazykom po spodnej pere a následne sa do nej pohryzol. Neodolal som a prešiel som po nej palcom. Okamžite mi ho oblizol a vsal so svojich úst.

„Simon, hej. Simon!“ až na zvýšenie hlasu som sa obzrel. Na bare stál Jasper. Len veľmi nerád som k nemu prišiel a spýtal sa, čo by si dal. „Dve mojita prosím.“ „Jasné, hneď to bude.“ „Alebo vieš čo? Radšej štyri, aspoň ti potom dáme pokoj,“ žmurkol na mňa. Jaspera mám rád. Aj keď sme sa zo začiatku obaja usilovali o tohto zajačika, teraz sa stiahol a našiel si inú korisť. Vďačne som sa na neho usmial.

„Vďaka. Máš to u mňa.“ „Aj na budúce. Len ho veľmi nezlom.“Pustil som sa do príprav nápojov. Keď som ich odniesol, prekvapene som pozeral na prázdne miesto po zajačikovi. On mi zdupkal. Sakra. Už sa mi táto noc až tak nepáčila. Najprv ma navnadí a teraz zdrhne. Veď počkaj, keď sa sem vrátiš. Bar sa vyprázdnil. Zamkol som hlavný vchod a dal sa do upratovania. Šiel som skontrolovať aj toalety v akých sú stavoch. Pozriem do vnútra jednej kabínky a čo tam nenájdem. Zajačika spiaceho na záchodovej mise. Takže nezdrhol. Usmejem sa. Beriem ho do náručia. Niečo zamrmle, ale spí ďalej. Sakra moja hlava. A niečo mám aj s rukami. Nemôžem s nimi hýbať. Otváram oči. Neznáme miesto. Pozriem si na ruky. Mám ich pripútané putami k operadlu postele. A som nahý. Čo som včera robil? Spomínam si len na to, že som bol v bare. Pekný hnedovlasý barman. Šiel som na wc a potom... len tma. Kde to teda som? Uniesli ma? Dostávam záchvat paniky. Trhnem zápästiami a snažím sa uvoľniť ruky. Nepovoľuje to, len som si odrel kožu do krvi. Bolí to. Niekto vchádza. Obzriem sa za zvukom dvier.

„Ale. Takže zajačik sa nám už prebral. Dobré ráno,“ to je ten barman. Pristupuje ku mne. Kontroluje mi zápästia. „Nemal si vyvádzať. Nekrvácal by si.“

„Prosím pustite ma,“ žobrem. Do očí mi idú slzy. Celý sa chvejem.

„Zaplatím vám ak chcete. Len ma prosím pustite. Nikomu to nepoviem sľubujem.“

„Ale no ták. Veď si ma včera sám zvádzal. Tak teraz si uži moju náklonnosť a pohostinnosť môjho domu. A postele.“ Chytil ma za bradu a natočil ma k sebe. Prešiel mi palcom po pere. Spomínam si, že to isté spravil aj včera. Strčil mi násilne dva prsty do úst.

„Radil by som ti nehrýzť. A ak nechceš aby ťa bolel zadok tak mi ich aj poriadne nasliň. Ale keď máš rád bolesť stačí len povedať a dám ti jej koľko sa ti zažiada,“ poslušne som mu oblizoval prsty. Vzrušovalo ma to. Penis mi začal tvrdnúť. Všimol si to. Vstal a zobral niečo zo stolíka pri posteli. Červená mašľa. Silno mi ju priviazal pri koreni penisu.

„To aby si náhodou nevyvrcholil skôr ako ti to povolím,“ a tými slovami mi strčil naslinené prsty do môjho otvoru. Vykríkol som od bolesti. Ale vzrušilo ma to ešte viac a na špičke penisu sa mi vynorila kvapka vlastnej šťavy. Len sa diabolsky usmial a pridal tretí prst. Kričal som. Ale bola to sladká bolesť. Pohyboval sa vo mne tvrdo. S každým prirazením so vykríkol. Bolo na ňom vidieť, že sa mu to páči a vzrušuje ho to lebo si zovrel svoj rozkrok cez nohavice. Naklonil sa nad moju hruď a pohrýzol ma na bradavku. Ďalšie výkriky. Po penise mu už šťava stekala. Keby som ho nemal zviazaný, už by som určite vrcholil. Oblizol mi napuchnutú bradavku. Otvoril šuplík stolíka. Zdesene som sa pozeral na jeho obsah. Mal tam všetky možné sexuálne pomôcky. Vybral z neho jeden kolíček na bielizeň a pripol mi ho na bradavku. Bolelo to ako čert, ale vedel som, že to bude horšie keď pôjde dolu. Nasucho som prehltol. Zahryzol sa aj do druhej bradavky a tiež na ňu umiestnil kolíček. Zo šuplíka vybral väčší análny kolík. Zdesene som sa naň pozeral ako mi ním mával pred očami. Asi nech sa na to pripravím. Na toto sa ale pripraviť nedalo. Približoval sa s ním najprv k mojim ústam.

„Vieš čo máš robiť. Tak sa snaž.“ Poslušne som otvoril ústa a slinil ho ako to len šlo. Vybral zo mňa prsty a nahradil ich kolíkom. Ďalšie bolestivé výkriky. Akoby ma trhal na dve polovice.

„Asi si sa nesnažil dostatočne. Troška ti tečie krv. Ale aspoň sa bude lepšie kĺzať no nie?“ nestihol som odpovedať a pobozkal ma. Dravo. Jasne dával najavo v akej som pozícii a užíval si to. Mal pravdu, že sa s krvou bude lepšie kĺzať. Pohrýzol ma na jazyk a v ústach som pocítil železitú chuť mojej krvi.

„Prosím,“ zasipel som.

„O čo prosíš?“

„Prosím poď do mňa.“ Vrazil mi facku.

„Takto sa neprosí. Skús to lepšie,“ povedal mi do ucha a kolík mi prirazil tak hlboko ako to len šlo. Vykríkol som. Trhavo som dýchal.

„Ponížene vás prosím môj pane. Vstúpte do mňa svojim penisom,“ zdvihol ruku. Pripravil som sa na ďalšiu facku ale tá neprišla. Pohladil ma po červenom líci.

„Nebolo to najhoršie ale ešte na tom zapracuj.“ Vytiahol kolík. Vyzliekol si nohavice a kľakol si medzi moje stehná. Tie si vyložil na ramená a jedným prírazom do mňa vstúpil. Vykríkol som od slastnej bolesti. Inak to popísať neviem. Cítil som ako mi steká ďalšia várka krvi po chrbtici. Prirážal tvrdo a hlboko. Jednou rukou sa opieral o posteľ vedľa mojej hlavy a druhou sa hral s kolíkmi na bradavkách. Zovrel som zuby.

„Nedrž to v sebe. Chcem ťa poriadne počuť,“ poslúchol som a otvoril som ústa. S každým prírazom a zavadením o kolík som vykríkol. Muselo ho to veľmi vzrušovať, lebo som pocítil vo svojom vnútri teplo a videl som na ňom ako sa uvoľnil. Vystúpil zo mňa. Zo stolíka zobral kľúč od pút a uvoľnil mi ruky. Ľahol si vedľa mňa. Bál som sa čo i len pohnúť nech ho nepodráždim. Chytil ma za bradu a pritiahol si ma aby ma pobozkal. Vtiahol si môj jazyk do úst, kde ho prešiel zubami. Mráz mi prešiel po chrbte. Nepohrýzol ma.

„Sadni si na mňa a jazdi na mne zajačik,“ povedal mi do úst. Na nič som nečakal a poslúchol som. Išiel ľahko do vnútra, keďže som pol naplnený jeho semenom. Začal som sa pohybovať. Ako som na ňom jazdil tak sa mi hral s kolíkmi na bradavkách. Skučal a vzdychal som naraz. Pri každom príraze môj penis pleskol o jeho brucho. Nevládal som myslieť. Čoraz viac som zrýchľoval v snahe dosiahnuť vlastný orgazmus ale silná mašľa mi to nedovolila. Videl som ako mu na krku naviera žila. Trhanejšie dýchal. Zrýchlil som ešte viac nehladiac na to ako veľmi to bolelo. Môj pán bol kúsok od vrcholu a ja som ho chcel uspokojiť. Náhle mi dal dolu kolíky na bradavkách. Bolesťou som kričal na plné hrdlo. Mal som pravdu, že to bolelo teraz oveľa viac. Na moje prekvapenie mi dal dolu aj mašľu na penise. Okamžite som vyvrcholil na jeho brucho. Už som nevládal sa ďalej hýbať.

„Neprestávaj. Ešte chvíľu.“ Prebral ma jeho hlas. Potlačil som vyčerpanie a zasa som nabral rýchle tempo. Po pár prírazoch vydýchol a ja som zasa pocítil to krásne teplo v mojom vnútri. Padol som na jeho vypracovanú a troška zarastenú hruď. Začal ma hladkať po vlasoch. Bol som šťastný. Celé telo ma kurevsky bolelo ale bol som šťastný a uspokojený. Zaspal som.

„Vstávaj zajačik. Obed je pripravený,“ zobudil ma známi hlas. Posadil som sa a už mi na kolená dával tácku s polievkou. Prekvapene som naňho zamrkal.

„Veď si len kosť a koža. Musíš poriadne jesť. Tak šup.“ „Ďakujem pane.“

„Som Simon. Okumura Simon. A ako sa voláš ty zajačik?“ Prisadol si ku mne a pohladil ma po vlasoch.

„Neji Kurosan.“

„Pekné meno ale zajačik sa k tebe hodí viac,“ na chvíľu sa odmlčal, „Nebudú sa o teba rodičia báť? Kam ťa mám po obede zaviesť?“ prekvapilo ma to. Pozrel som sa mu do očí.

„No snáď si si nemyslel, že som ťa naozaj uniesol,“ rozosmial sa, „našiel som ťa spať na toaletách v bare a priviedol, no asi je výstižnejšie priniesol som ťa ku mne. Nemám v úmysle ťa tu držať proti tvojej vôli. Ale keď chceš kedykoľvek sa môžeš vrátiť. Takže, kam ťa mám potom zaviesť?“ pozeral na mňa a čakal na odpoveď.

„Bývam na internáte, takže rodičia ma hľadať nebudú,“ sklopil som zrak, „mohol by som tu ešte dnes ostať môj pane?“ pozrel som sa naňho. Usmial sa.

„Sľubujem, že nebudem prekážať. Viem celkom dobre variť. Upracem. Spravím čo budete chcieť. Prosím vás, môžem tu ešte ostať?“ bál som sa, že ma odmietne. Radšej som uprel pohľad na dlážku.

„Ale to vieš, že tu môžeš ostať. Ale teraz si oddýchni, nech sa ti tvoje telo vylieči. Aspoň trocha. Rád sa o teba postarám zajačik,“ a pobozkal ma. Nežne. Rozplýval som sa šťastím. A prešiel mi mráz po chrbte, keď som si predstavil, čo ma s ním čaká. Už som sa tešil.